JNDI – využitie environment properties a metóda lookup()

3. října 2005

•

V tomto článku sa detailne pozrieme na to, akým spôsobom môžeme získať informácie obsiahnuté v premenných prostredia. Dozvieme sa, prostredníctvom akého objektu sú tieto informácie dostupné, a v druhej časti sa pozrieme bližšie na možnosti a využitie metódy lookup.

Získanie hodnôt premenných prostredia a objekt `Context`

Metóda getEnvironment definovaná v rozhraní Context, vráti objekt typu Hashtable obsahujúci všetky premenné prostredia (dvojice kľúč-hodnota), majúce vplyv na objekt Context. Ak budete potrebovať modifikovať tieto premenné za behu programu, musíte využiť metódu addToEnvironment, respektíve metódu removeFromEnvironment.

Vytvorme si teda ukážkový príklad, v ktorom sa pokúsim získať a nejakým jednoduchým spôsobom prečítať hodnoty nastavené v premenných prostredia. Za týmto účelom si vytvoríme konfiguračný súbor jndi.properties, obsahujúci dva záznamy. Nasledujúci výpis zobrazuje spomínaný súbor:

java.naming.factory.initial=
com.sun.jndi.fscontext.RefFSContextFactory
java.naming.provider.url=file:///c:/jndi_root/

Uvedený konfiguračný súbor sa môže nachádzať kdekoľvek v rámci danej classpath. V prípade nejasností sa môžete pozrieť na článok JNDI – environment properties (možnosti nastavenia), v ktorom sú uvedené bližšie informácie.

Nasledovný výpis názorne zobrazuje spôsob, ktorým je možné programovo prečítať a vypísať jednotlivé premenné prostredia.

ListJNDIEnvironment.java:

import javax.naming.*;
import java.util.Hashtable;
import java.util.Iterator;
import java.util.Properties;
import java.util.Set;
public class ListJNDIEnvironment {
ListJNDIEnvironment(){
  super();
}
public void listEnvironmentProperties(){
  Context initCtx = null;
  try {
   /*
   * Vytvoríme InitialContext. Súbor jndi.properties
   * bude použitý pre uloženie premenných prostredia
   */
   initCtx = new InitialContext();
   /*
   * Vytvoríme zoznam všetkých premenných prostredia
   * pre tento Context
   */
   Hashtable env = initCtx.getEnvironment();
   Set keys = env.keySet();
   Iterator iter = keys.iterator();
   while( iter.hasNext() ) {
    String key = (String)iter.next();
    String value = (String)env.get( key );
    System.out.println( key + „=“ + value );
   }
  } catch( NoInitialContextException ex ){
   System.out.println( „Nezadali ste InitialContext“ );
   System.out.println( „Skontroluj súbor jndi.properties“ );
  } catch( NamingException ex ){
   ex.printStackTrace();
  } finally {
   // Uzatvoríme používané zdroje
   closeInitialContext( initCtx );
  }
}
// Vždy treba uzatvoriť InitialContext
public void closeInitialContext( Context ctx ){
  try {
   if ( ctx != null ) {
    System.out.println( „Uzatváram InitialContext“ );
    ctx.close();
   }
  } catch ( NamingException ex ) {
   ex.printStackTrace();
  }
}
public static void main( String[] args ){
  ListJNDIEnvironment client = new ListJNDIEnvironment();
  // Vypíšeme zoznam použitých premenných prostredia
  client.listEnvironmentProperties();
}
}

Keď skompilujete a pustíte uvedenú triedu, mali by ste dostať nasledujúci výpis (v prípade, že použijete iného poskytovateľa JNDI služby, výstup sa môže líšiť):

Výsledok spustenia súboru ListJNDIEnvironment.java (NetBeans 4.1)

Použitie metódy `lookup()`

Teraz, keď sme sa už naučili ako získať objekt InitialContext, je načase, aby sme ho aj nejakým spôsobom použili. Spomenuté využitie bude spočívať vo vyhľadávaní objektov a referencií na ne. Pretože používame file system implementáciu, objekt, ktorý budeme vyhľadávať, bude súbor. Konkrétne textový súbor.

Vytvorte si preto prázdny súbor, nazvite ho napríklad something.txt a umiestnite ho do adresára jndi_root. Ak chcete, môžete doň uložiť pár riadkov, ale nie je to vôbec v tejto chvíli nutné. Vytvoríme si teraz triedu, ktorá využije JNDI na vyhľadanie tohto súboru a vypíše zopár informácií o ňom. Nasledujúci výpis zobrazuje obsah triedy, ktorá najprv vytvorí InitialContext nad spomínaným adresárom a následne vykoná vyhľadanie zdroja podľa mena. Týmto menom bude názov nášho textového súboru.

JNDILookup.java:

import java.io.File;
import javax.naming.*;
import java.sql.Timestamp;
import java.util.Hashtable;
import java.util.Properties;
public class JNDILookup {
// Defaultný konštruktor
public JNDILookup(){
  super();
}
public void runExample( String fileName ){
  Context initCtx = null;
  try {
   // Vytvoríme InitialContext
   initCtx = new InitialContext();
   // Vykonáme vyhľadanie cez lookup()
   File file = (File)initCtx.lookup( fileName );
   // Vypíšeme pár informácií o súbore
   long fileSize = file.length();
   Timestamp ts = new Timestamp( file.lastModified() );
   System.out.println( „Názov súboru: “ + fileName );
   System.out.println( „Veľkosť súboru: “ + fileSize );
   System.out.println( „Dátum posl. mod.: “ + ts );
  }catch (Exception ex ) {
    ex.printStackTrace();
  }finally{
   try{
    System.out.println( „Uzatváram InitialContext“ );
    if ( initCtx != null ) initCtx.close();
   }catch( Exception ex ){
    System.out.println( „Nemôžem uzatvoriť InitialContext“ );
   }
  }
}
public static void main( String[] args ){
  if ( args.length != 1 ){
   System.out.println( „Použitie: JNDILookup <súbor.txt>“ );
   System.exit( 0 );
  }
  String fileName = args[0];
  JNDILookup example = new JNDILookup();
  example.runExample( fileName );
}
}

Výsledok spustenia druhého ukážkového programu bude nasledovný:

Výsledok spustenia súboru JNDILookup.java (NetBeans 4.1)

Tento príklad je veľmi jednoduchý a nerobí nič iného, iba že najprv načíta dve premenné prostredia zo súboru jndi.properties (pozor, musí byť v classpath), následne vytvorí InitialContext a potom prostredníctvom metódy lookup() vyhľadá súbor s daným menom. Tento súbor sa musí nachádzať niekde v rámci adresára jndi_root. Ak by ste chceli umiestniť testovací súbor niekde hlbšie (napríklad C:\jndi_root\test\), treba to zohľadniť pri zadávaní parametru programu. Treba takto:

java JNDILookup test/something.txt

Na záver vám ponúkam tu uvedené príklady na stiahnutie.