Java Servlets – JDBC, JNDI a dátové zdroje 2.
V ostatnej časti našej série som predstavil možnosti využitia technológie JDBC v spojení so servletmi. Ukázali sme si ako nastaviť potrebné parametre, ako sa pripojiť k DB a ako položiť dotaz. V závere článku som naznačil, že pri použití JDBC môžu vzniknúť určité výkonnostné problémy a že existuje riešenie. Tak sa poďme na to pozrieť.
Dátové zdroje a Tomcat = DBCP
Implementácia connection poolingu môže silne závisieť na konkrétnom aplikačnom prostredí. Keďže pri písaní tohto seriálu využívame Tomcat, chcem vám predostrieť riešenie problému s JDBC na tejto platforme. Pri práci s databázami a Tomcatom sa odporúča používať nástroj Database Connection Pool (DBCP), čo je tzv. connection broker. Ide o časť projektu Apache Jakarta, ktorý nájdete na adrese http://jakarta.apache.org/commons/dbcp/. Momentálne je vo verzii 1.0 a mal by byť súčasťou vašej kópie Tomcata. Nachádza sa v /common/lib/commons-dbcp.jar. Prípadne si ho môžete z horeuvedenej adresy stiahnuť. V tom istom adresáry sa musí nachádzať aj súbor commons-pool.jar. Ak nie treba ho stiahnuť tiež.
Aké sú vlastne výhody DBCP? Prvá a najdôležitejšia je, že zabezpečuje samotné zdieľanie a manažovanie databázových pripojení. O to nám samozrejme išlo. Ďalej DBCP je schopné spolupracovať s akýmkoľvek JDBC driverom a plne využívať jeho možnosti. DBCP spĺňa nariadenia normy J2EE a v neposlednom rade je integrovanou súčasťou Tomcata. Samozrejme ho môžete využiť aj v iných prostrediach.
Určitou črtou DBCP je, že využíva Java Naming and Directory Interface (JNDI) technológiu a preto je nutné najprv vytvoriť JNDI zdroj. Aby ste teda mohli využívať connection pooling a Tomcat musíte urobiť tieto tri kroky:
- Definovať JNDI zdroj v deskriptore webovej aplikácie – wwb.xml.
- Namapovať tento zdroj na skutočný dátový zdroj, resp. databázové spojenie.
- V aplikácii vyhľadať referenciu na JNDI zdroj a začať využívať zdieľané pripojenie.
Definovanie JNDI zdroja
V prvom rade potrebujete referenčné meno a malo by začínať na jdbc/. Následne treba do web.xml vložiť značku <resource-ref>. Postupujte podľa uvedeného príkladu:
<resource-ref>
<res-ref-name>jdbc/CustomersDB</res-ref-name>
<res-type>javax.sql.DataSource</res-type>
<res-auth>Container</res-auth>
</resource-ref>
Značka <res-ref-name> obsahuje referenčné meno zdroja, <res-type> definuje že ide o JDBC dátový zdroj a <res-auth> špecifikuje, že autentifikácia je zabezpečovaná servlet kontajnerom.
Definovanie dátového zdroja
Teraz je nutné editovať súbor server.xml z dôvodu vloženia informácií týkajúcich sa databázového pripojenia, ktorý sa nachádza v adresáry conf/. Tieto informácie je možné vložiť buď do časti <DefaultContext> alebo pod vlastný <Context>. V prvom prípade budú informácie dostupné pre všetky web aplikácie na vašom servery a v druhom prípade len pre vami určenú aplikáciu. Ukážeme si na príklade použitie druhej možnosti:
<Context path=“/dbapplication“ docBase=“dbapplication“
debug=“0″ reloadable=“true“>
<ResourceParams name=“jdbc/CustomersDB“>
<parameter>
<name>user</name>
<value>sa</value>
</parameter>
<parameter>
<name>password</name>
<value>passwd</value>
</parameter>
<parameter>
<name>driverClassName</name>
<value>com.informix.jdbc.IfxDriver</value>
</parameter>
<parameter>
<name>url</name>
<value>jdbc:informix-sqli://IP:port/database:INFORMIXSERVER=ol1</value>
</parameter>
</ResourceParams>
</Context>
Nadefinovali sme teda štyri parametre: user, password, driver a url. Zároveň sme prostredníctvom atribútu name namapovali JNDI zdroj na skutočný databázový zdroj uvedený v parametry url. Myslím že je samozrejmé, že referenčný názov JNDI zdroja <res-ref-name> musí presne odpovedať hodnote atribútu name uvedeného v elemente <ResourceParams>.
Získanie a využívanie zdieľaného pripojenia na dátový zdroj
Po vytvorení JNDI zdroja a jeho namapovaní na skutočný zdroj nám už nič nebráni začať využívať výhody connection poolingu. Keďže využívame JNDI na vyhľadanie zdroja a prístup k dátam, musíme importovať balíček javax.naming. Referenčný názov zdroja, ktorý ste uviedli v <res-ref-name> musíte uviesť vo vašom kóde. Aby ste mohli začať využívať dátový zdroj asociovaný s referenčným názvom, musíte najprv získať tzv. JNDI kontext pre web aplikáciu. Postupujte podľa nasledovného príkladu:
Context init_con = new InitialContext();
Context cntx = (Context) init_con.lookup(„java:comp/env“);
DataSource ds = (DataSource) cntx.lookup(„jdbc/CustomersDB“);
Connection con = ds.getConnection();
Ak už máte objekt Connection môžete ho začať využívať presne tým istým spôsobom ako ste boli zvyknutý. Nasledovný príklad je upraveným príkladom z predchádzajúcej časti seriálu.
package interval;
import javax.servlet.*;
import javax.servlet.http.*;
import java.sql.*;
import javax.sql.*;
import javax.naming.*;
public class DBServlet extends HttpServlet {
private Connection con;
private DataSource ds;
public void init(ServletConfig conf)
throws ServletException {
try {
Context init_con = new InitialContext();
Context cntx = (Context) init_con.lookup(„java:comp/env“);
ds = (DataSource) cntx.lookup(„jdbc/CustomersDB“);
}
catch (NamingException ex) {
throw new ServletException („java:comp/env/jdbc/CustomersDB“, ex);
}
}
public void doGet(HttpServletRequest request, HttpServletResponse response)
throws ServletException, IOException {
try {
synchronized(ds) {
con = ds.getConnection();
}
Statement stm = con.createStatement();
String sql = „SELECT * FROM TABLE“;
ResultSet rs = stm.executeQuery(sql);
stm.close();
}
catch (SQLException e) {}
finally {
try { con.close(); } catch (Exception e) {}
}
}
}
Rovnako ako v predošlej časti aj tento príklad ilustruje len použitie niekoľkých základných objektov a ich metód. Príklad končí v okamihu naplnenie objektu ResultSet výsledkami dotazu.
Časovo náročné operácie vyhľadania databázového pripojenia prostredníctvom JNDI sú umiestnené v časti init(), takže budú vykonané len raz. Keďže premenná ds môže byť potenciálne zdieľaná medzi jednotlivými vláknami, prístup k nej je synchronizovaný.
Tým by som dnešnú časť uzavrel. Dúfam, že už nebude pre vás problém využívať vo vašich aplikáciách connection pooling a tým zdvihnúť ich výkon.
Starší komentáře ke článku
Pokud máte zájem o starší komentáře k tomuto článku, naleznete je zde.
Mohlo by vás také zajímat
-
Moderní trendy ve webdesignu: Top trendy pro rok 2024
12. ledna 2024 -
Jak se chránit před podvody na internetu – část 2
14. října 2024
Nejnovější
-
Výkonný a kompaktní: ASOME Max Studio s výjimečným poměrem cena/výkon
11. listopadu 2024 -
Šokující data od Microsoftu: Kyberútoky rostou o stovky procent!
8. listopadu 2024 -
Chcete jedinečnou doménu? Objevte koncovky FOOD, MEME a MUSIC!
7. listopadu 2024 -
OpenAI představilo novou funkci ChatGPT Search
6. listopadu 2024